Aktuálne možnosti doplnenia živín pri ozimnej pšenici

Začiatok až polovica októbra je optimálnym časom na výsev ozimnej pšenice. Ani tí, ktorí doteraz nehnojili, však nemusia zúfať. Hnojivá Genezis NPK, ktorých hlavným cieľom je doplnenie fosforu a draslíka, majú výhodu v tom, že vďaka nepravidelnému tvaru granúl a modernej výrobnej technológii sa ich účinné látky rozpúšťajú už pri nízkej vlhkosti pôdy – podstatne ľahšie a rýchlejšie ako pri NPK hnojivách s tvrdšími granulami.

Každá granula obsahuje rovnaký pomer živín a hnojivo sa výborne aplikuje, vďaka čomu sú živiny na pozemku rozložené dokonale rovnomerne. Vynikajúca a rýchla rozpustnosť umožňuje spoľahlivo pokryť nároky pšenice na fosfor a draslík buď aplikáciou priamo pri sejbe (ako štartér), alebo predsejbovou prípravou pôdy.

Fosfor a draslík sú potrebné už na jeseň

Fosfor je hnacou silou intenzívneho vývinu koreňov a odnožovania. Ozimná pšenica je na fosfor náročná: pri úrode 8 t/ha odoberie z pôdy približne 88 kg . Do konca jesenného odnožovania prijme približne tretinu tejto celkovej potreby. Pšenica prijíma fosfor nepretržite počas celého vegetačného obdobia a dynamika jeho príjmu kopíruje nárast sušiny. V ranom vegetatívnom štádiu, počas zakoreňovania a odnožovania, je príjem fosforu pozvoľný, no práve toto počiatočné obdobie je rozhodujúce pre založenie koreňového systému a produktívnych odnoží. Od začiatku steblovania až po kvitnutie sa príjem zrýchľuje a pokračuje aj počas nalievania zŕn a dozrievania.
Fosfor je v pôde málo pohyblivý a jeho prístupnosť výrazne závisí od pôdnej vlhkosti. V suchých podmienkach klesá jeho pohyblivosť a zároveň trpí funkcia koreňov – spomaľuje sa ich rast, znižuje sa tvorba koreňových vláskov a klesá schopnosť absorbovať živiny. Preschnutá vrchná vrstva pôdy dramaticky obmedzuje príjem fosforu aj na pôdach s vysokou zásobou tejto živiny. Ak rastlina v tomto období trpí deficitom, dochádza k redukcii kvietkov v klase, čo priamo vedie k prepadu úrody. Fosfor navyše podporuje syntézu chlorofylu a stabilitu listových pletív, vďaka čomu si porast udrží fotosyntézu aj v obdobiach s prechodným nedostatkom vody. Silný koreňový systém zároveň rastlinám umožňuje čerpať vlahu a živiny z hlbších horizontov pôdy.

Pšenica vyžaduje aj vysoké dávky draslíka: pri úrode 8 t/ha predstavuje celkový odber až 144 kg /ha. Do konca odnožovania je celkový odber relatívne mierny, no koncentrácia draslíka v mladých pletivách dosahuje maximum práve na jeseň. V tomto štádiu sa zakladá odolnosť voči vymŕzaniu a pevnosť bunkových stien. Najintenzívnejší odber nastáva od začiatku steblovania po klasenie, po ktorom sa príjem draslíka prakticky zastavuje. Na ľahších, piesočnatohlinitých pôdach môžu intenzívnejšie jesenné a zimné zrážky vyplaviť draslík (podobne ako síru) pod koreňovú zónu, preto je podpora hlbokého zakorenenia kľúčová. Draslík riadi hospodárenie s vodou prostredníctvom regulácie prieduchov a podporuje syntézu celulózy i lignínu, čo chráni porast pred poliehaním. Pletivá s optimálnou zásobou draslíka majú pevnejšie bunkové steny, ktoré lepšie odolávajú tlaku hubových chorôb (hrdze, múčnatka).
Základné hnojenie fosforom a draslíkom je preto nevyhnutné realizovať už na jeseň pred sejbou. Najvhodnejšie sú NPK hnojivá vybrané podľa pôdnych rozborov. Vo všeobecnosti sú vynikajúcou voľbou formulácie NPK 10-20-10 a NPK 10-20-5. Pri nízkej zásobe draslíka sa odporúčajú draselné typy, napríklad NPK 8-16-24, zatiaľ čo pri vyrovnanej potrebe oboch živín sa osvedčili NPK 8-15-15 alebo NPK 4-24-24.

Doplnenie dusíka a sekundárnych živín

Východiskové NPK hnojivá obsahujú aj počiatočný dusík a mezoživiny (vápnik, horčík, síru), ich podiel však pri bežných dávkach nepokrýva jesenné nároky porastu v plnom rozsahu.
Do zimy by mal mať porast k dispozícii takú zásobu dusíka, ktorá zabezpečí odnožovanie až do prvého jarného prihnojenia. Pokiaľ sme v NPK nedodali aspoň 35 kg N/ha, odporúča sa doplniť dusík predsejbovo alebo štartovacou dávkou. Na súčasné doplnenie dusíka, vápnika a horčíka sú ideálnou voľbou hnojivá Pétisó (ktoré nepôsobí okysľujúco) a Green Max, ktorý je mimoriadne vhodný na mierne kyslé pôdy vďaka vysokému obsahu vápnika a horčíka. Pri dávke 100 kg/ha Pétisó dodáme približne 12 % celkovej potreby vápnika a 10 % horčíka pre pšenicu. Pri rovnakej dávke dusíka dodá Green MaX až polovicu potreby vápnika a tretinu horčíka. Hodnota pH zásadne rozhoduje o efektívnosti živín: na kyslých pôdach (pH okolo 5,5) klesá využitie fosforu na polovicu a absorpcia dusíka či draslíka sa znižuje až o 23 %, čo prináša zbytočné finančné straty.

Pokiaľ je cieľom doplniť k dusíku prednostne vápnik a síru, efektívnym riešením je Pétisó+S 24-12 alebo Pétisó-S Max 20-18. Tieto sírne granuláty sa výborne uplatnia aj pri jarných regeneračných dávkach. Základom vysokej a stabilnej úrody zostáva vyvážená výživa rešpektujúca dynamiku príjmu nielen makroprvkov (N, P, K), ale aj mezoživín (Ca, Mg, S). Na túto stratégiu nadväzuje cielené dopĺňanie mikroelementov formou listovej výživy, ktoré príde na rad v jarnom období.

Dr. Csaba Varga
odborný poradca a vedúci pracovník pre vývoj
Nitrogénművek Zrt.