Pétisó: Svetový šampión v dopĺňaní dusíka

Pétisó je chránená obchodná značka maďarského dusíkatého hnojiva, ktoré sa vyrába od roku 1932. Základnou myšlienkou bolo pôvodne vyrobiť také hnojivo, ktorým by poľnohospodári dopĺňali dusík bez toho, aby pritom okysľovali pôdu. Postupom času, so zmenou požiadaviek zákazníkov, sa neustále zvyšoval obsah účinnej látky dusíka v hnojive Pétisó, ktorý dnes dosahuje 27 %. K tomu sa pridáva 7 % vápnika (vyjadrené ako ) a 5 % horčíka(vyjadrené ako ) pochádzajúce z 228 kg dolomitu na tonu hnojiva Pétisó. Tým pádom celkovo obsahuje 39 % makroelementov (dusík, vápnik, horčík).

Obsahuje tiež dolomit, prírodný, domáci zdroj ťažený z bane, ktorý je schopný tlmiť kyslosť (hnojiva/pôdy) a zároveň je dokonalým zdrojom vápnika a horčíka. Keďže hovoríme o dolomite, pozrime sa, prečo je taká dôležitá otázka, aký je zdroj vápnikovej (a v tomto prípade aj horčíkovej) účinnej látky.

Odpoveď je jednoduchá. Nie každý zdroj vápnika je rovnaký. Niektorí výrobcovia používajú na výrobu svojich produktov typu liadok amónno-vápenatý (označovaný ako ), podobných hnojivu Pétisó, mletý vápenec (), anhydrit (), alebo nejaký iný vedľajší produkt z priemyselnej výroby, pálené vápno () atď. Z hľadiska tlmenia kyslosti pôdy sú cenné len karbonátové formy (), pretože ostatné nemajú trvalý účinok, prípadne netlmia kyslosť pôdy (alebo kyslosť dusičnanu amónneho obsiahnutého v hnojive). Takým prípadom je napríklad sadra a akákoľvek iná zlúčenina síranu vápenatého. Okrem toho, dolomit má vyššiu neutralizačnú schopnosť ako mletý vápenec a obsahuje významné množstvo horčíka, ktorý je pre rastliny životne dôležitý. Liadky typu bez dolomitu buď neobsahujú horčík vôbec, alebo len v stopových množstvách ().

Hnojivo Pétisó je teda dokonalé pre akýkoľvek typ pôdy (čo sa týka ), pretože ju neokysľuje a okrem dusíkazásobuje rastliny aj vápnikom a horčíkom.

Prečo je zlé, ak je naša pôda kyslá?

Pretože sa zhoršuje štruktúra pôdy, jej schopnosť prijímať a zadržiavať vodu, stáva sa náchylnejšou na utláčanie a takisto sa zhoršuje prijateľnosť živín pre rastliny.

Pozrime sa na príklad. Na mierne kyslej pôde () sa využije len niečo málo cez polovicu () aplikovanej účinnej látky fosforu a aj využiteľnosť dusíka klesá o . Ak by sme počítali len so stratou dusíka a , znamená to viac ako () vyhodených peňazí na hektár. Na kyslej pôde je táto „strata živín“ ešte väčšia a dotýka sa už aj aplikovanej účinnej látky draslíka(Obr. 1).

Obrázok 1. Vplyv pH pôdy na prijateľnosť živín

Na kyslej pôde sa fosfor viaže vo forme vo vode nerozpustných zlúčenín železa a hliníka a stáva sa prijateľným len so zvýšením . Navyše, kyslosťou pôdy je na Slovensku postihnutých približne ornej pôdy, čím sa znižuje jej produkčná schopnosť.

Prečo sú vápnik a horčík také dôležité?

V dôsledku deficitu vápnika sa mení priepustnosť bunkovej membrány, spomaľuje sa transport živín a mení sa funkcia hormónov. Navyše, z dôvodu zmenenej priepustnosti membrán je narušený aj pasívny transport (príjem živín bez energetického výdaja). To znamená, že klesá množstvo „zadarmo prijateľných“ živín.

Horčík je zase dôležitý aktivátor enzýmov, má teda úlohu vo všetkých syntetických procesoch a je ústredným prvkom chlorofylu (v ktorom sú okrem horčíka prítomné aj štyri atómy dusíka). Bez chlorofylu však neexistuje fotosyntéza, rastlina nie je schopná asimilovať organickú hmotu a znižuje sa výnos.

Toto je obzvlášť dobre pozorovateľné počas tepelného stresu, keď UV žiarenie poškodzuje chlorofyl, a ak v pôde nie je k dispozícii dostatočné množstvo prijateľného horčíka (a samozrejme, aj dusíka), rastlina nebude schopná regenerovaťzničené molekuly chlorofylu. Tým sa zastaví fotosyntéza a rastlina začne rozkladať vlastnú organickú hmotu, čím sa znižuje úroda. Navyše, horčík sa podieľa aj na transporte organickej hmoty v rámci rastliny.

V prípade nedostatku horčíka je častým javom neúplné oplodnenie (nedokončené zrnenie) na konci kukuričného klasu alebo tvorba zakrpatených zŕn. Ak sa to dotkne len zŕn na jednom klase, pri produktívnych jedincoch na hektár to predstavuje stratu úrody .

Horčík chráni pred stresom. A to nielen pred už spomínaným teplom, ale aj pred suchom. Porasty dobre zásobené horčíkom majú hlbší a hustejší koreňový systém, čo pomáha pri prijímaní vody a v nej rozpustených živín v dostatočnom množstve a v správny čas.

Dolomit obsiahnutý v hnojive Pétisó má priemernú veľkosť častíc pod . Tento jemne mletý dolomit je oveľa reaktívnejší ako konvenčný dolomit s frakciou , ktorý je bežne dostupný z lomov. Vyššia reaktivita je daná - až -násobne väčším špecifickým povrchom.

Nezabúdajme, že kukurica, pšenica, repka a slnečnica odoberajú z pôdy vápnika a horčíka (množstvo závisí od výnosu). Tieto živiny je potrebné pravidelne dopĺňať, aj keď v menšej či väčšej miere, v závislosti od zásobovacej schopnosti pôdy.

Ďalšou dôležitou výhodou dolomitu je, že veľmi dobre stabilizuje dusičnan amónny. Vďaka tomu je obsah dusíka v hnojive Pétisó vystavený len minimálnym stratám v dôsledku vyparovania čpavku (amoniaku) (Obr. 2).

Obr. 2: Straty dusíka z rôznych hnojív

Hoci sa v experimente neskúmalo hnojivo Pétisó, ale podobný produkt typu CAN (liadok amónno-vápenatý), je jasne vidieť, že z účinnej látky produktov typu dusičnan amónno-vápenatý (ktorým je aj Pétisó) sa za identických podmienok vyparí len dusíka, z dusičnanu amónneho () je to , z roztokov dusičnanu amónneho s močovinou () a z močoviny () až .

Navyše, účinok močoviny je v dôsledku značne zmeneného rozloženia zrážok a teploty nepredvídateľný a jej aplikácia sa ťažko časuje, čo môže spôsobiť ďalšie straty.

Fyzický vzhľad hnojiva Pétisó je takisto jedinečný.

Granulované častice Pétisó dobre odolávajú fyzikálnym vplyvom, majú vysokú pevnosť granúl, sú takmer dokonale guľaté a ich veľkostná frakcia má najrovnomernejšie rozloženie. Vďaka tomu poskytujú dusík po dlhšiu dobu, minimálne opotrebovávajú kovové časti aplikačného zariadenia, je možné ich aplikovať s vynikajúcim rozptylovým obrazcom na dlhšie vzdialenosti a počas sejby si dobre udržujú nastavenú dávku.

Prillované (perličkové) častice Pétisó sú menšie, a preto sa dajú aplikovať na menšiu vzdialenosť, avšak poskytujú ešte rovnomernejší rozptylový obrazec ako granulovaná forma. Ich mäkšie, hygroskopickejšie(náchylnejšie na vlhkosť) častice sa rýchlejšie rozpúšťajú a rastline rýchlejšie dodávajú dusík. Rozpúšťajú sa už aj v menšom množstve vlahy, preto sú vynikajúce na použitie pri nižšej vlhkosti pôdy, pri menšom množstve vlahy potrebnej na vymývanie, alebo pri oneskorenom prikrmovaní (vrchnom hnojení).

Majú vyššiu termálnu stabilitu, takže pri skladovaní nekryštalizujú a nestrácajú obsah účinnej látky ani pri teplotách nad .

Pétisó zásobuje rastlinu tromi živinami naraz, neokysľuje pôdu, zlepšuje jej štruktúru, má len minimálne straty vyparovaním, a možno ho použiť na akomkoľvek type pôdy a pre akúkoľvek kultúru, či už ako základné, štartovacie alebo prikrmovacie hnojivo. Je to univerzálne a jedinečné hnojivo.

Nezabudnite, ak nepoužijete dostatočné množstvo hnojiva, rastlina bude hladovať, zníži sa úroda a produkcia sa stane stratovou!