Základy listového hnojenia

Listové hnojenie je rozšírenou technikou dopĺňania živín v rastlinných kultúrach. Hoci o nej už počul každý poľnohospodár a mnohí ju aj používajú, poďme sa bližšie pozrieť na to, čo to vlastne znamená, prečo je to potrebné a ako by sa to malo realizovať.

Listové hnojivá sa primárne používajú ako náhrada mikroprvkov (Cu, Zn, B, Mn, Mo, Fe), ale sú vhodné aj na riešenie dočasných problémov s absorbciou makroprvkov. V prípade nedostatku makroelementov v období vegetácie pomáha pri prezimovaní a posilňuje porast na začiatku vegetácie atď. (Genesis Pétisol PK-obohatený, Genezis Pétisol P + B). Čo sa týka mikroelementov, sa dá dodať rastlinám až celé potrebné množstvo, ale pri makroelementoch (N, P, K, Ca, Mg, S) to už nie je možné.Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Rastlina absorbuje od 10 g až do 3 kg mikroprvkov na hektár, ale z makroprvkov 20 kg-300 kg. Rastlina nedokáže absorbovať také veľké množstvo makroprvkov, pretože vstrebávanie živín listami je značne obmedzené. Zároveň môžu byť dobrým doplňujúcim hnojením cez pôdu a aj napriek tomu, že nenahradzujú odborné hnojenie / NPK, štarter atď.

Efektivitu výživy rastlín prostredníctvom listového hnojenia jasne dokazuje skutočnosť, že rastlina prijíma väčšinu živín oveľa lepšie cez listy ako z pôdy. Tabuľka 1 dokazuje, že napríklad zinok 12 krát, mangán 20-25 krát a bór 30 krát účinnejšie vieme dodať listovými hnojivami ako pôdnymi hnojivami.

To samozrejme platí aj pre makroprvky; tam je 5 až 40 krát efektívnejšie prijíma cez listy.

Veľkou výhodou hnojenia rastlín cez listy je, že faktory ako vlhkosť pôdy, pH, atď., neovplyvňujú príjem takto aplikovaných živín. Listové hnojenie navyše stimuluje vstrebávanie živín aj cez koreňový systém rastliny. Keďže najviac limitujúcim faktorom pre absorbciu živín pôdou je – okrem nízkeho obsahu vstrebateľných živín aj nízky obsah vlhkosti v pôde (keďže rastliny absorbujú živiny z pôdy v iónovej forme rozpustené vo vode), najväčší efekt listového hnojenia možno dosiahnuť v suchých obdobiach, suchých rokoch a pri nízkej pôdnej vlhkosti.

Či už hovoríme o listovej náhrade makro- alebo mikroprvkov, je vhodné vychádzať z testu rastliny, ako aj z množstva, tak aj z obsahu účinnej látky, aplikovaného množstva účinnej látky a doby aplikácie. Nejde o „ďalšie vyhodené peniaze“, ale o základ rozumného, efektívneho a finančne nenáročného listového hnojenia. Výber správneho listového hnojiva je prvým krokom k úspechu.

Správne načasovanie nemá žiadny termín. Vždy je to dané stupňom vývoja rastliny, živinami a medzitým objavenými príznakmi nedostatku. Ak vidíme príznaky nedostatku, je už neskoro, avšak ďalšiemu znižovaniu úrody možno zabrániť okamžitým prihnojením na list! Väčšina rastlín vyžaduje od začiatku intenzívneho vegetatívneho rastu najviac mikroprvkov, preto je vhodné voliť dobu aplikácie tak, aby napr. v prípade pšenice bola na konci odnožovania, v prípade kukurice a slnečnice spadá do štádia 6-8 listov. V tomto štádiu je už absorbčná plocha dostatočne veľká a postrek dobre pokrýva list, sotva sa dostane na pôdu.

Pri väčšom nedostatku je samozrejme vhodné vykonať prihnojovanie na list neskôr, pretože nie je možné aplikovať ľubovoľné množstvo účinnej látky naraz. Zároveň v prípade živín ako bór, ktorý sa v rastline aj tak ťažko pohybuje, je optimálna doba aplikácie (pokiaľ sa príznaky nedostatku neobjavili skôr) stav bezprostredne pred kvitnutím (klasenie, metanie). Dôležitý je aj výber najvhodnejšieho denného času v rámci daného dňa. Ak je to možné, teplota vzduchu by nemala byť vyššia ako 25 stupňov Celzia a relatívna vlhkosť by mala byť vyššia ako 60%. Vtedy môžeme dosiahnuť najväčšiu efektivitu.

Dôležitou otázkou je aj výber druhu. Nie je to jednoduché, keďže produktov je na trhu veľa. Podľa všeobecného názoru sú najúčinnejšie listové hnojivá, ktoré obsahujú chelátové komplexy a tie ktoré obsahujú soľné roztoky odolné poveternostným vplyvom. Jednoduché roztoky solí sa dostávajú do organizmu rastliny z povrchu listu ťažšie a v menšej miere ako chelátové komplexy , preto je aj ich vstrebávanie a využitie slabšie.

Ak je aplikácia listových hnojív správne vykonaná, je možné dosiahnuť vyššie úrody minimálne o 10%, v prípade pšenice a kukurice, nehovoriac o zlepšení kvality (bielkovina, škrob, pekárenská hodnota , obsah oleja). Vo väčšine prípadov to vedie k zvýšeniu úrody o 0,5 až 1 t/ha, ale v extrémnych prípadoch to môže byť až dvojnásobok!

Ak počítame len s nákupnou cenou 130 EUR/t, ide o 65-130 EUR/ha vyšší výnos z predaja, z čoho po odpočítaní nákladov na listové hnojivo 13-26 EUR/ha získame príjem vyšší o 40–115 EUR/ha!

Toto je najefektívnejší zásah na zvýšenie výnosu!