Všetko, čo by ste mali vedieť o odbere pôdnych vzoriek

Práve teraz, po zbere jarných plodín, je precízne zásobovanie rastlín živinami kľúčovým bodom rastlinnej výroby. Ak aplikujeme menej (alebo nevhodný pomer) živín, ako je rastlina schopná využiť a zabudovať do úrody, nevyužijeme potenciál našich daností (agroekologické podmienky, úrodový potenciál odrody/hybridu) a dosiahneme zníženie úrodyalebo nižší výnos, než sa očakávalo. Navyše, je to aj faktor zvyšujúci náklady.

Možno už zabudnutým pojmom a jedným z najdôležitejších prvkov agrotechnických a fytosanitárnych „zásahov“ je harmonické zásobovanie živinami. Ak toto nedokážeme zabezpečiť, vývoj kultúrnych plodín bude pomalší, môžu ich potlačiť buriny (zvlášť citlivá je kukurica a slnečnica) a pre ich nedostatočný zdravotný stav ich ľahšie napadnú aj patogény, čo si vyžaduje dodatočné fytosanitárne zásahy a tým aj dodatočné náklady.

Pretože dopĺňanie živín (a tým nemyslíme len veľa dusíka, ale zabezpečenie všetkých živín v správnom množstve a pomere podľa potrieb rastliny a vlastností pôdy) má v intenzívnych podmienkach pestovania vplyv na dosiahnutie požadovaného výnosu zhruba , je dôležité vykonávať ho odborne.

K tomu je potrebné poznať nielen požiadavky daného rastlinného druhu, odrody/hybridu, ale aj obsah prijateľných živín v pôde. Práve tieto dva faktory (t. j. množstvo aplikovaných živín a obsah prijateľných živín v pôde, alebo inak zásobovanie pôdy živinami) spoločne určujú, či budeme schopní využiť naše danosti, dosiahnuť požadovaný výnos a s akou efektivitou to urobíme.

Preto potrebujeme poznať zásobovanie pôdy živinami, pričom najjednoduchším spôsobom je pravidelné vykonávanie pôdnych rozborov a správna interpretácia získaných výsledkov.

Nutnosť a prax odberu pôdnych vzoriek nie je novinkou. Bola povinná aj v období socialistickej veľkovýroby, či už každé 3, alebo každých 5 rokov. Podľa dnes platných právnych predpisov je odber nutný každých 5 rokov na každých hektárov pre poľnohospodárov hospodáriacich na nitrátovo citlivých územiach a pre tých, ktorí sa zúčastňujú programu (Agroenvironmentálne opatrenia).

Reprezentatívny odber pôdnych vzoriek je pre nás dôležitý, pretože niektoré pôdne parametre môžu vykazovať vysokú variabilitu aj na malých plochách. Časť týchto parametrov je viditeľná voľným okom (napr. pôdna viazanosť: piesčitá, ílovitá alebo slancová škvrna), avšak regionálne rozdiely v zásobovaní pôdy živinami nie sú vizuálne postrehnuteľné. Preto je dôležité, aby bol odber vzoriek odborný. Nesprávne vykonaný odber pôdnych vzoriek totiž nemôže viesť k správnemu rozhodnutiu. Navyše, ak už musíte za pôdny rozbor platiť, oplatí sa vykonať odber správne.

Na nitrátovo citlivých územiach je povinný len tzv. zúžený pôdny rozbor, ktorý, žiaľ, poskytuje informácie len o zásobení pôdy . Z odborného hľadiska je preto oveľa výhodnejšie vykonať rozšírený pôdny rozbor, ktorý je len mierne drahší, a poskytuje informácie aj o zásobovaní mikroelementmi.

Predtým, než uvedieme konkrétny príklad heterogenity zásobovania pôdy živinami, poďme si prejsť, ako vyzerá odborný odber pôdnych vzoriek na ornej pôde.

Hĺbka odberu vzoriek je . Tzv. priemerná vzorka (ktorá sa posiela do laboratória) môže byť reprezentatívna len vtedy, ak ju vytvoríme tak, že z homogénnych častí parcely odoberieme čiastkových vzoriek na každých , ktoré následne spojíme. Hmotnosť priemernej vzorky je maximálne .

Na vymedzenie homogénnych častí parcely máme niekoľko možností. Môžeme použiť mapy vytvorené na základe rôznych vegetačných indexov (napr. ), ktoré sú vyhotovené na základe dronových alebo satelitných snímok. K vymedzeniu „pôdnych škvŕn“ v rámci parcely môžu vo veľkej miere prispieť aj výnosové mapy.

Ak tieto nie sú k dispozícii, pri vymedzovaní oblastí považovaných za homogénne môžu pomôcť predchádzajúce výsledky pôdnych rozborov, voľným okom viditeľné pôdne škvrny, pôdne mapy (kartogramy, kópie máp) alebo pozorovania rastlín počas vegetačného obdobia.

Následne je vhodné vyznačenie odberových plôch (manažérskych zón) na topografickej mape v mierke M= (alebo inej vhodnej). Ak táto nie je k dispozícii, je možné použiť mapové bloky MePAR alebo kópie máp z katastra nehnuteľností. Odberové plochy (zóny, jednotky) a ich identifikačné označenie sa musia zaznamenať (vyhraničiť oblasti patriace k jednej vzorke) na použitej mape. Na mape je, samozrejme, potrebné uviesť aj hranice, označenia a výmeru parciel. Bez vyššie uvedeného nebude možné odberové miesta spätne vyhľadať.

Čiastkové vzorky, ktoré slúžia na vytvorenie danej priemernej vzorky, sa odporúča odoberať pozdĺž uhlopriečky oblasti alebo v tvare cikcak čiary (Obr. 1). Pozdĺž jednej línie odberu vzoriek je potrebné odobrať čiastkové vzorky rovnakej hmotnosti z minimálne bodov.

Zakázané je odoberať pôdnu vzorku:

v páse na kraji parcely (na hranici pozemku),
na úvratiach (miesta otáčania techniky),
na miestach, kde boli uložené kopy slamy/sena,
na miestach, kde boli depónie (skládky) priemyselných hnojív, pôdnych melioračných látok alebo organických hnojív (maštaľného hnoja),
na miestach, kde sa zdržiaval dobytok (pasienky, miesta odpočinku zvierat).

Obr. 1: Smery postupu počas odberu vzoriek

Tu je preklad poslednej časti textu, ktorá sumarizuje načasovanie a manipuláciu so vzorkami:

Optimálny čas odberu vzoriek je po zbere úrody, ale ešte pred hnojením, keď je pôda v obrábateľnom stave.

Po aplikácii priemyselných hnojív je potrebné s odberom čakať minimálne dní, po aplikácii organických hnojív (maštaľný hnoj, hnojovica) minimálne šesť mesiacov.

Odber pôdnych vzoriek sa môže uskutočniť ručným alebo mechanizovaným pôdnym vrtákom.

Priemerná vzorka sa musí umiestniť do vodotesného vrecka, ktoré je potrebné uzavrieť, opatriť identifikačným štítkom vzorky a čo najskôr doručiť do laboratória vykonávajúceho rozbor.