Aktuálne operácie dopľnania živin v pšenici

Jar tento rok opäť prišla skôr. Preto je vhodné začať s prihnojovaním ozimnej pšenice dusíkom a listovým hnojením. Pri plánovaní aplikácie jednotlivých živin je potrebné určiť nielen ich dávku, ale aj rozdelenie dávok a optimálny čas aplikácie. Okrem toho je dôležité vybrať najvhodnejšie minerálne a listové hnojivá, aby sa zabezpečil ich čo najvyšší účinok.

Pozrime sa najprv na dávkovanie. Na základe špecifického dopytu rastlín na 8 t/ha pšeničnej úrody je z pôdy odčerpaných 216 kg dusíka. Časť tohto množstva bolo potrebné aplikovať už na jeseň pred sejbou (30–50 kg/ha). Na jar je potrebné doplniť zvyšok v dvoch alebo troch fázach. Efektivita dusíkatého hnojenia sa zvyšuje rozdelenou aplikáciou. Pri prvom jarnom prihnojovaní by mala byť aplikovaná polovica až dve tretiny celkovej jarnej dávky, pretože pšenica je v tomto období najviac náročná na dusík.

Ale ktorý termín je ten správny?
Odporúča sa aplikovať polovicu až dve tretiny jarnej dávky na konci odnožovania a zvyšnú polovicu až jednu tretinu v strede fázy steblovania. Ak je cieľom zlepšenie kvality (zvýšenie obsahu bielkovín a lepku), odporúča sa aplikovať menšie množstvo (25–35 kg N/ha) v období od rozvinutia zástavového listu až po kvitnutie.

Spomedzi dusíkatých hnojív je najlepšou voľbou Pétisó, produkt s viac ako 90-ročnou históriou, špeciálne vyvinutý pre domáce pôdne a klimatické podmienky, alebo GreenMax, ktorý je odporúčaný pre kyslé pôdy vyžadujúce úpravu a pôdy s nízkym alebo ťažko dostupným obsahom vápnika a horčíka.

Pétisó obsahuje 27 % dusíka, 7 % vápnika (vyjadrené ako CaO) a 5 % horčíka (vyjadrené ako MgO), dostupný v granulovanej a priletej forme. Hlavnou charakteristikou je, že vďaka vysokému obsahu dolomitu (228 kg/t) nepôsobí kyslo na pôdu, stabilizuje jej pH a prispieva k lepšiemu zásobeniu rastlín vápnikom a horčíkom. Tento efekt ešte viac podporuje jemnozrnný dolomit (priemerná veľkosť <40 µm), ktorý umožňuje rýchlu a efektívnu absorpciu v pôde.

Granulované Pétisó má takmer guľovité veľké granule, ktoré minimalizujú opotrebenie kovových častí rozmetadla. Väčší, guľatý tvar umožňuje presnejšie nastavenie aplikačného zariadenia (rozmetadlo hnojív, sejačka) a eliminuje obavy z nerovnomerného rozdelenia účinných látok na poli.

Obsah účinných látok v priletej forme Pétisó je rovnaký ako v granulovanej verzii a pri jeho výrobe sa používa rovnako jemne mletý dolomit. Avšak jeho hygroskopickosť je vyššia a teplotná odolnosť lepšia ako u akéhokoľvek MAS dostupného na trhu. Vďaka menšej veľkosti častíc a pórovitosti sa rozpúšťa rýchlejšie, a to aj s menším množstvom zrážok, takže je vynikajúco vhodný na doplnenie nedostatku dusíka na začiatku jari alebo na oneskorené prihnojovanie. Menšia veľkosť častíc zabezpečuje, že na 1 m² pôdy dopadne viac granúl, a pri rovnakej dávke je rozptyl účinnej látky ešte rovnomernejší ako pri granulovanom Pétisó, čo vedie k lepšiemu rozloženiu účinných látok.

Ak chceme posunúť kyslú pôdnu reakciu smerom k optimálnej, neutrálnej hodnote alebo aplikovať väčšie množstvo vápnika a horčíka (aj na neutrálnych alebo mierne zásaditých pôdach), pričom chceme zároveň zabezpečiť dusíkaté hnojenie, riešením je GreenMax. Ide o unikátne dusíkaté hnojivo s vysokým obsahom vápnika a horčíka. Jeho účinné látky: 15,9 % dusíka, 16,1 % vápnika (vyjadrené ako CaO) a 11,6 % horčíka (vyjadrené ako MgO). Každá tona obsahuje 550 kg vysoko kvalitného, jemne mletého dolomitu z domácich baní, ktorý je vynikajúcim pôdnym kondicionérom. Dolomit má lepší neutralizačný účinok ako vápenec.

Ak predpokladáme aplikáciu 159 kg/ha dusíka vo forme GreenMaxu, čo predstavuje dávku 1 t/ha, spolu s dusíkatým hnojením sa aplikuje 550 kg dolomitu, čím sa dosahuje súčasné hnojenie vápnikom a horčíkom. Pri tejto dávke sa aplikuje 161 kg/ha vápnika (CaO) a 116 kg/ha horčíka (MgO). Táto množstvo plne pokrýva potrebu vápnika a horčíka pre pšenicu s výnosom 8 t/ha, ktorá je približne 50–60 kg/ha. GreenMax je preto vhodný aj pri nižších dávkach na pokrytie celej potreby vápnika a horčíka pre pšenicu, ako aj na dopĺňanie pôdy týmito prvkami, zvýšenie pH a redukciu kyslosti pôdy.

Kyslé pôdy znižujú dostupnosť živín, rastlina z nich absorbuje menej. Dokonca aj z menej kyslej pôdy sa využije len niečo málo cez polovicu fosforu! Takéto pôdy majú zlé hospodárenie s vodou a nízku biologickú aktivitu, čo znamená stratu živín, nižšiu úrodu a v konečnom dôsledku finančné straty.

💡 Zapamätajme si! Dolomit je chemicky uhličitan vápenato-horečnatý. Pri úprave kyslých pôd sú účinné iba pôdne kondicionéry obsahujúce uhličitany (dolomit, vápenec), pretože len tie majú dlhodobý účinok.

Samozrejme, je vhodné zvážiť aj doplnenie časti spotrebovanej síry spolu s dusíkom. Pri jarnom štarte vegetácie pšenica vyžaduje významné množstvo síry. Treba na to dbať, pretože využitie dusíka, tvorbu lepších kvalitatívnych parametrov výrazne ovplyvňuje zásobenosť pôdy sírou, intenzita síranového hnojenia a jeho načasovanie. Nedostatok síry v rastlinnej výžive za posledné desaťročia spôsobuje nevyhnutnosť jej pravidelného dopĺňania, najmä na pôdach, kde sa dlhodobo aplikovalo jednostranné dusíkaté hnojenie.

Na efektívne zapracovanie dusíka je potrebné dostatočné množstvo síry. Síra sa vymyje pod úroveň koreňovej zónys topením snehu a zimnými zrážkami, preto je dôležité skoré prihnojovanie sírnatými hnojivami. Čoraz extrémnejšie výkyvy počasia a nerovnomerná distribúcia zrážok tento proces vymývania ešte viac zosilňujú.

Doplnenie síry je obzvlášť dôležité:

na ľahkých pôdach (kde sa vymýva do hĺbky),
na ťažkých alebo organicky bohatých pôdach (kde sa viaže),
pri zrážkovo bohatom zimnom období,
pri intenzívnom pestovaní alebo v prípade predchádzajúceho jednostranného dusíkatého hnojenia.

Pšenica odoberie z pôdy 30–60 kg/ha síry (SO₃), z čoho časť je nutné doplniť hnojivami. Jej spotreba síry počas vegetácie je nasledovná:

do polovice odnožovania: 8–12 kg/ha,
do konca steblovania: ďalších 20–25 kg/ha,
do klasenia: opäť 20–25 kg/ha.

Doplnenie síry je možné realizovať spolu s prvým alebo druhým prihnojovaním dusíkom. V tejto fáze je zásadné vykonať aplikáciu, pretože pšenica môže denne spotrebovať až 750 g/ha síry. Keďže obdobie zvýšenej potreby síry sa zhoduje s obdobím vyššej potreby dusíka, možno tieto dva prvky aplikovať súčasne pomocou hnojiva Genezis Pétisó + S 24-12 (24 % N, 9 % CaO, 12 % SO₃), ktoré okrem dusíka a síry dopĺňa aj vápnik.

💡 Žltnutie mladých listov na začiatku jari signalizuje nedostatok síry, nie dusíka. Aplikácia samotného dusíka (bez síry) v tomto prípade len prehĺbi sírny deficit.

Nakoniec nezabúdajme ani na doplnenie mikroprvkov.
Pšenica prijíma 30–70 % svojej potreby mikroprvkov (meď, zinok, železo, mangán, bór, molybdén) už v období odnožovania až po steblovanie. Ich nedostatok môže spôsobiť aj niekoľkotonové straty na úrode.

Aplikácia mikroprvkov môže byť kombinovaná s biostimulačným efektom, napríklad pri použití Kalászos BS alebo Pétibór BS.