Návod na odber vzoriek pôdy, hnojenie vápnom a vápnenie

Po zbere jarných plodín a dokončení jesenných výsevov sa môžeme venovať dvom otázkam, ktoré zakladajú efektivitu poľnohospodárstva, ale sú nezaslúžene zanedbané, a to odoberaniu vzoriek pôdy a otázke vápnenia a vápnenia.

Reprezentatívny odber vzoriek pôdy

Stratégia doplnenia živín, ktorá je najvýhodnejšia z hľadiska výnosu a ziskovosti, môže byť vypracovaná na základe poznania potrieb rastliny, výživy pôdy a množstva živín, ktoré rastlina odoberá. Z týchto troch faktorov je výživa pôdy ten, ktorý môže byť správne posúdený a na ktorom môže poľnohospodár aktívne prispieť, a to prostredníctvom odborného odoberania vzoriek pôdy.

Potreba a prax odoberania vzoriek pôdy nie je nič nové. Už desaťročia je povinné vykonávať pôdne testy raz za 3 až 5 rokov. Mnohí to stále považujú za povinnú záťaž a vykonávajú ich povrchným spôsobom, ignorujúc pravidlá odbornosti a s cieľom "čo najrýchlejšie sa toho zbaviť". Avšak odoberanie vzoriek môže až z 70% ovplyvniť výsledky merania.

Reprezentatívne odoberanie vzoriek pôdy je dôležité, pretože určité parametre pôdy môžu preukázať veľkú variabilitu aj na malých plochách. Niektoré z týchto parametrov sú dobre viditeľné voľným okom (napríklad štruktúra pôdy: piesočnaté miesto, ílové miesto alebo slané miesto), ale rozdiely v obsahu živín v pôde nie sú viditeľné voľným okom. Preto je dôležité, aby odoberanie vzoriek bolo odborné. Nesprávne vykonané odoberanie vzoriek pôdy nemôže viesť k správnemu rozhodnutiu. Navyše, ak už musíme platiť za pôdne testy, je vhodné vzorkovanie vykonať správne. Z odborného hľadiska je odporúčané vykonať takzvaný rozšírený pôdny test, pretože nám poskytne informácie aj o obsahu mikroživín.

Pri ornej pôde je hĺbka odoberania vzoriek 0-30 cm. Takzvaná priemerná vzorka (ktorú odovzdávame do laboratória) môže byť reprezentatívna, ak odoberáme 25-30 podvzoriek z homogénnych častí polí v rozlohe 5 hektárov a zlúčime ich. Hmotnosť priemernej vzorky je 1-1,5 kg.

Na označenie homogénnych častí polí máme viacero možností. Môžeme použiť mapy vytvorené na základe rôznych vegetačných indexov, ale aj mapy výnosov môžu výrazne prispieť k vymedzeniu "pôdnych škvŕn" na našom poli. Ak tieto mapy nie sú k dispozícii, môžu nám pomôcť aj predchádzajúce výsledky pôdnych testov, viditeľné pôdne škvrny, pôdne mapy alebo pozorovania rastlín počas vegetačného obdobia pri vymedzovaní jednotlivých vzorkovacích jednotiek (manažmentová zóna), ktorých hranice je vhodné zaznamenať na mape. Podvzorky je vhodné odoberať pozdĺž uhlopriečky územia (najmenej 20-25 bodov).

Je zakázané odoberať vzorky pôdy v pásme 20 metrov od okraja pola, na miestach kde sa otáča, na miestach kde sú zvyšky slamy, hnojivá, pôdne úpravy, miesta s organickým hnojivom alebo miesta, kde sa zdržiavajú zvieratá.

Optimálny čas na odoberanie vzoriek je po zbere plodín, ale ešte pred hnojením (alebo výsevom), keď je pôda v mierne upraviteľnom stave. Po hnojení je potrebné počkať aspoň 100 dní, po aplikácii organického hnojiva aspoň šesť mesiacov pred odoberaním vzoriek. Odoberanie vzoriek pôdy môže byť vykonané manuálne alebo pomocou mechanického vzorkovača pôdy. Priemernú vzorku je potrebné umiestniť do nepriepustného vrecka, ktoré je potrebné uzavrieť a označiť identifikačnou kartou a čo najskôr odovzdať do laboratória, kde sa vykonáva testovanie.

Použitím uvedených zásad bude odoberanie vzoriek určite reprezentatívne a získané výsledky poskytnú dobrý základ pre plánovanie nákladovo efektívneho doplnenia živín.

Otázky suplementácie vápnika

Problémy s doplnením vápnika

V súčasnom období je tiež dôležitou otázkou doplnenie vápnika a jeho množstvo. Môžeme hovoriť o vápnení (100–2000 kg/ha CaCO3) alebo o melioratívnom vápnení (viac ako 2 t/ha CaCO3). Nižšia dávka vápnenia má za úlohu pokryť potreby vápnika danej plodiny, vyššia dávka dosahuje ciele udržiavacieho vápnenia (počas obdobia medzi melioratívnym vápnením).

Prečo je však potrebné pravidelne aplikovať vápnik?

Pretože vápnik sa ľahko vplyvom zrážok premyje do hlbších vrstiev pôdy, čím sa stane nedostupným pre rastlinu, alebo preto, že pôda neobsahuje dostatok vápnika, alebo ho obsahuje vo forme, ktorá nie je pre rastlinu prístupná (čo sa môže vyskytnúť aj pri pôdach s obsahom vápnika 5–8 %), alebo preto, že kyslosť pôdy je taká vysoká, že spôsobuje ekonomickú škodu. Z kyslých pôd je totiž ťažšie absorbovať živiny, sú náchylnejšie na zhutnenie a degradáciu štruktúry, ich mikrobiálna aktivita je nižšia.

Pri absorpcii živín je dôležité uvedomiť si, že pri pH 6 sa 11 % dusíka a 48 % fosforu nevyužije pre rastlinu. Ešte dôležitejšie je, že pri pH 5,5 sa využije len 77 % dusíka a draslíka a len 48 % fosforu. Nehovoriac o degradácii štruktúry, ktorá priamo súvisí so znížením schopnosti pôdy absorbovať a udržiavať vodu. Tieto nevýhody sme v posledných rokoch všetci pocítili.

Výpočet melioratívnej dávky vápnika môže byť založený na znalosti viazanosti pôdy, jej kyslosti (pH) a hydrolytickej kyslosti (y1) alebo na určení množstva vymeniteľných iónov vodíka. Nečudujme sa, že na viazanejšej pôde je vždy potrebné aplikovať oveľa viac zlepšovadiel než na uvoľnenejšej pôde, aby sa dosiahol rovnaký nárast kyslosti alebo rovnaká hodnota pH.

Dôležitou otázkou je, akým spôsobom vykonávať vápnenie alebo vápnenie. Najvhodnejším materiálom je vápenec a dolomit (vápenato-horečnatý karbónat), pričom dolomit má veľkú výhodu v tom, že má vyššiu neutralizačnú schopnosť a okrem vápnika obsahuje aj iný makroprvok, horčík, vo veľkej miere. Dôležité je vedieť, že len tieto dva zlúčeniny majú trvanlivosť. Preto je dôležité vedieť, z čoho daný pôdny zlepšovadlo vzniklo. Hnojivá a pôdne zlepšovadlá môžu obsahovať vápnik buď v podobe Ca, alebo v podobe CaO, pričom nevieme, či pochádza z CaO, CaCO3 alebo dolomitu.

V závislosti od vlastností pôdy a cieľov doplnenia vápnika sa pri výbere produktu ponúka viacero riešení. Najjednoduchšie je, ak chceme „len“ doplniť vápnik, pretože kyslosť pôdy nie je vysoká, v takom prípade je vhodné pravidelné používanie Pétisó, ktoré nezakysľuje pôdu. Ak je pôda kyslá alebo je potrebné doplniť väčšie množstvo vápnika a horčíka, najefektívnejším riešením je Green Max, ktorý obsahuje 15,9 % dusíka, 16,1 % vápnika (vyjadrené v CaO, ale prítomné vo forme karbonátu, presnejšie dolomitu) a 11,6 % horčíka (MgO).

Každá tona Green Maxu je ekvivalentná vápneniu. Pétisó a Green Max majú neodškriepiteľnú výhodu, že v jednom kroku je možné aplikovať dusík, vápnik a horčík, navyše vo forme, ktorá sa rýchlo využije, je ľahko rozsievať a je granulovaná. Obe boli špeciálne vyvinuté pre domáce pôdy. Pétisó obsahuje 228 kg/t, Green Max 550 kg/t jemne mletej dolomitovej múčky (<40 µm) pre rýchlejšie využitie.

Tretím produktom, ktorý kombinuje melioratívne vápnenie a zlepšovanie štruktúry a vodného hospodárstva pôdy a zároveň spája viacero cieľov zlepšovania pôdy, je Genezis AquaStop. Okrem vápnika v karbonátovej forme obsahuje významné množstvo kyseliny kremičitej. Soli kyseliny kremičitej sú tzv. silikáty, ktoré sú pôdne tvorivé minerály. Vysoký obsah kyseliny kremičitej zlepšuje schopnosť pôdy absorbovať a udržiavať vodu, čím podporuje prežitie rastlín počas krátkodobých období sucha. Okrem toho rozpustný obsah kremíka podporuje tvorbu rastlinných vláknitých látok a zdravý vývoj porastu.

Nezabudnite, že pre rýchle využitie je dôležité, aby mal vápenec-karbonát veľkosť zrn pod 1 mm. Zárukou trvanlivosti a účinku je vysoký obsah vápenca-karbonátu alebo dolomitu a plytké, maximálne 10 cm hlboké zaoranie.